Štefan Papčo: INDÓR SANSET
[tlačová správa: Štefan Papčo: INDÓR SANSET – Štefan Papčo CV]
výstava: 7.5.2008 – 28.5.2008
vernisáž: 7.5.2008 o 18.00
kurátorka: Ivana MoncoľováMIKROSKOP 2 – diskusia s autorom a kurátorkou: 21.5.2008 o 18.00
hosť diskusie: Igor Koller, legenda slovenského horolezectva
moderuje koordinátorka výstavy a Galérie 13m3 Mária Čorejováo výstave:
Na výstave INDÓR SANSET pracuje sochár Štefan Papčo s rozdielnou skúsenoťou z lezenia na umelej stene v porovnaní s „outdoorovou“ skúsenosťou z hôr. Skúma niekoľko rovín – ako horolezec sleduje emotívne pôsobenie oboch skúseností. Ako sochár sa zaujíma o možnosť spracovania umelej steny ako interaktívneho umeleckého objektu. V tretej rovine, ako človek, sleduje rôznorodosť ľudí, ktorí uprednostňujú jednu z foriem prostredí: umelé alebo prírodné.
Výsledkom, ktorý prezentuje na výstave, sú sochy simulujúce prírodnú štruktúru steny alebo povrch krajiny prostredníctvom materiálov určených na stavbu umelej lezeckej steny. Sám umelec Štefan Papčo sa po svojich extrémnych horolezeckých zážitkoch, spracovaných na predošlých výstavách, utieka do miestnosti s umelou a neprirodzenou, ale lezecky bezpečnou stenou.
V priestoroch Galérie 13m3 predstavuje Papčo veľkorozmerný interaktívny objekt „Kopec verzus jaskyňa“ (2008), ktorý je simuláciou umelej steny, a zároveň jaskyňou alebo vrcholom kopca. Je tiež výtvarným vyjadrením otázky, ktorú si autor kladie: „ako vyliezť z uzavretých priestorov umelých stien na skutočný kopec?“ Ďalším vystaveným dielom je 4 metre dlhý objekt s názvom: „Hlavný hrebeň Vysokých Tatier“ (2008), ktorého tvar kopíruje reálnu siluetu pohoria. Vrcholy tvoria chyty, niekoľko rokov používané na lezeckej stene. Táto práca sa odvoláva k heroickému výkonu Vladimíra Plulíka z roku 1997, ktorý preliezol hrebeňom Vysokých Tatier za 50 hodín.
Štefan Papčo je absolventom ateliéru Socha a priestor u Prof. Jozefa Jankoviča na bratislavskej VŠVU. Venuje sa videu, inštalácii a sochárskej tvorbe. Hlavným motívom jeho prác je extrémnosť pobytu v obmedzenom priestore pri vysokohorskom lezení, zlaňovaní a bivakovaní. V doterajšej výtvarnej tvorbe spracovával napríklad prvovýstup z Galérie Ganku, svoj pád zo steny Ostrvy v Tatrách, alebo bivakovanie na 700 metrovej žulovej stene Qualida v Talianskych Alpách.
Na vernisáži výstavy zahralo improvizačné hudobné zoskupenie FPPP, ktoré ozvučuje krátke 16 mm filmy.
Aňa Bodláková - basklarinet
Laura Lovišková - flauta
Paulína Rónaiová - hoboj
Pjoni - violončelo, elektronika
Rudo Patrnčiak - husle
Šimon Lupták - saxofón
Jano Oriško - bicie
Peter Čaputa - el. basa
Robo Pányi - 16mm premietačka